Recenze na album

Muna – Remember! Memento! Nezabúdaj!

Nový album Markéty Irglovej Muna (Indies Happy Trails 2014) je album takpovediac  duchovný a tak aj k nemu asi treba pristupovať. Hoci ona sama tvrdí v ktoromsi rozhovore, že duchovnosť určite nedominuje nad hudbou. Ide vlastne o jedenásť zhudobnených rozhovorov s Bohom, alebo modlitieb k nemu, ak chcete. Hneď v prvej Point of Creation znie chrámový zbor, organ a spieva sa: Hovor so mnou, Bože, viem, že mi načúvaš... Aj v ďalších sa spieva: Bože, ukáž mi cestu, po ktorej by si ma rád videl kráčať... a ty mi hovoríš: Jediná mapa, ktorú potrebuješ, je láska...(Without a Map). Spieva sa tu aj otčenáš v angličtine. V piesni Remember Who You are v rozhovore s Bohom zaznieva otázka: Hľadala som ťa napravo – naľavo. A Boh odpovedá, nechávam  pre istotu v angličtine: I take whatever form you picture me in, but you can not see what you dont believe in. You´re allways looking for proof, your faith is like a house that has no roof.“ V piesni Phoenix sa hovorí o podobenstve s kvetmi: Nedávaj mi kvety do vázy, sú krásne, viem, ale umierajú... Prosím, nezabíjaj kvety v mojom mene! Všetky sú o láske: „Možno jediné, čo túžiš mať, je OZAJSTNÁ LÁSKA... Nájdi plodmi obťažkaný konár, zatras, ale daj pozor, aby si ho nezlomil...“ (Fortune Teller). Nie som tvoj nepriateľ, my dvaja sme túto vojnu nezačali... ale spoločne dokážeme prelomiť KRUH... (TIME IMMEMORIAL).

Musím sa priznať, že moja angličtina je chatrná a v mnou kostrbato preložených textoch - modlitbách nedokážem odhaliť poéziu. Po každom z takýchto duchovných ponaučení podvedome očakávam, že vzápätí sa ozve ešte naondulovaný americký televízny kazateľ so svojím Halelúja! Všetci si v určitom čase riešime čisto po svojom vlastné pochybnosti, hľadáme i nachádzame cesty a východiská z privátnych závozov. Mladá čerstvá Madona z Valmezu iste celkom iné než píšuci starý nassralláh. Ten jej osobné čerstvé objavy v žiadnom prípade nechce zľahčovať či zhadzovať. Maximálne tak sa mu v duchu žiada občas ich neotrasiteľnosť predsa len trochu doplniť. O niektoré vlastné prežité poznania. Toľko takpovediac k obsahu.

 Hudobne je album krištáľovo priezračný, jemný, dotiahnutý do najmenších detailov a odtieňov. Markétin krásny hlas, či už sám, vyvolávajúci v anjelských výškach spomienku na Joni Mitchell, alebo v spojení s islandským zborom, sa vznáša v krehkých melódiách nad  inštrumentálne dokonalým základom. Svojím duchovným obsahom i formou vlastne dokonalý vianočný album. Počúvajte a zamýšľajte sa trochu nad sebou – aspoň v čase sviatočnom! -  hriešnici pozemskí!

Na záver predsa len ešte spomeniem protichodného Jima Čerta. Jeho zúfalý rev z diaľky dvadsiatich piatich rokov - ... Člověk je dutina, koš plnej hniloby...,  Každý den mezi ďábly vstávám, pomalu sám se ďáblem stávám..., Seru na vás, SERU NA VÁS!!! .. - znie v porovnaní s Markétiným dnešným anjelským vzývaním Boha a Ozajstnej Lásky naozaj ako hlas starého zatratenca z pekla. Mne sa ale zdá, že napriek obrovskej rozdielnosti príbehu tých dvoch hudobných diel, životných osudov ich autorov a veľkému časovému odstupu, ide v istom zmysle stále len o hľadanie tej istej mince. A zduchovnená Markéta na novej ceste by nám sem možno pridala na celkové dovysvetlenie citát klasika: „Hříšník je samým jádrem křesťanství...“

Gaco Novomesský